|
Bellan
fr&gment
žilnatenie a vzlýnanie akoby kvapky
ktoré tlačí vietor po sklenenej tabuli
v ostrej zime obklopujúcej útroby
valiace sa do diaľky obopäté v chladnej
nepremokavej koži z ľahčeného plechu
rútime sa a niečo zostáva
niekde tam v diaľke za chrbtom
doznieva v pásoch žalúziami rozkrájaného
sterilného poludňajšieho svetla
rútime sa do niečoho čo nás pohlcuje
už od počiatku cesty a vlny hlásia
prepätie okrajových obvodov
~~~
Eden.
Prisnilo sa mi, o ústami
prúdiacom tichom toku
stroho chladnej vody.
Rozomieľajúcej
každý zub na prach -
- suchý a vode protirečiaci,
ako sama do biela rozpálená jazva
posledného snehu v nástojčivom -
- marcovom stanovisku,
do ktorého precitám
s podnebím vyprahnutým
ako papier zrejúci
v knihách Borgesových knižníc.
Odkiaľ niet návratu,
kde jazyk svrbí skôr tušením,
o nevyrieknuteľnosti - povahy raja -
zachovávanej zradnou viacúrovňovou
transkripciou snovej matérie.
~~~
xx
neustále sa približujúce, plochy
zaostrené do ticha
hviezdy zoskupujúce sa
nočnou oblohou
(prelínanie)
entropia sa pohráva
s hláskami
celé to univerzum protipólov
zdá sa, že ťa pohlcuje
kryštalizácia povrchových vrstiev -
- apatia hladiny
vnorený do mrazu,
zaspávaš
~~~
|