Hudba

Noty.
Skvelé.
Bravóóó.
Počúvaš, žiješ.
Pomaly plačeš,
Odhodlane.
Hudby máš plné dlane,
v ušiach noty.
Posledný koncert za sebou.
Si sám, Ty a hudba.
Rúž stmavol,
von asi prší.
Rekviem, Óda na radosť,
Spústa nôt,
celý Tvoj zbabraný život.

Smrť

Hranica, ktorá všetko oddeľuje a spája.
Konečnosť, nekonečnosť.
Srdce, kvet, svet, med,
Zvonec, koniec, niec, nec, ec,...
Zbohom a spomínaj.

Krása

Počul som krásu.
Zvonila na hranu.
Plastika svieti do ďaleka.
Obdivovatelia sú mŕtvi.

Hľadáš

Kráčaš, ideš.
Spomínaš.
Sama, mama.
Samomama.
Víno tečie, čas beží,
sova v kostolnej veži,
húka a púšťa posledný vlak.
Našla si sovu.
Už Ti húka.
Vo vlaku sedí mama,
je sama,
víno je dopité,
kričíš:
Tu nič nenájdete.
Prázdne ruky, prázdna fľaša.
Hľadanie Ťa unáša,
sova húka,
čas beží.
Nájdeš?

Prázdna ulica

Mŕtve oči domov
sa dívajú
na dokonale prázdnu
ulicu.

Vietor sa hrá
s kusom papiera,
stojíš na chodníku,
lúčiš sa.

Ticho a nikto nejde,
život a nikto nežije.
Spomienky a nikto nespomína
na budúcnosť.

Koniec tmy a koniec svetla.
Koniec.
Smrť.
Prázdna ulica.

Nekonečná samota
Osamelá konečnosť.
Hľadáš.
Tu si.

Konečne pekný.
Nekonečne chtivý.
Živý.
Toho času ale mŕtvy.