Drahomír Baran

Smutné básne veselého človeka...

ZÁKON PRÍRODY

Mať moc, urobil by som to už dávno...
V kĺbku zavinutých stromov
dvíha sa vtáčia hlávka
a chce niečo do úst dať

Pre nemotorné krídla,
ktoré ešte nevedia "potravu" si zakryť
a chrániť tak, aby ju nikto nezobral
neostáva veľa času

Silnejší berie, je to tak
a chúďa mladé, vystavené životu
sa len prizerá, ako mu spred úst "potravu"
tak ťažko nadobudnutú rodičmi
niekto beztrestne kradne...

Mať moc, urobil by som to už dávno...
Vyhubil by som slabú rasu.
Ostanú silní jedinci, ktorí si navzájom rozdelia majetok.
Predíde sa kriku, hádkam, bitkám /ktoré aj tak
skončia vždy víťazne pre mocných/

A tí druhí? Tých si aj tak nikto nevšímal.
Boli len milióntinou na oblohe,
ktorá bola už dávno rozdelená medzi "veľkých".
Neľútostný zákon prírody...

RÝCHLIK 2l. STOROČIE

Pod záštitou konzumnej spoločnosti
jazdí a hľadá závady
a keď je niekto milý a zdvorilý
prídu namiesto neho náhrady

Matéria je dnes prednejšia
zamysli sa, či to má byť tak!
Ak sa však niekto /nedajbože/ odkloní z radu
musí byť vhodený pod konzumný vlak

Koľko figúrok z mäsa a kostí
pretvára v idylu jednoty
ach, nie heslom "pre spoločnosť"
no "zveľaďuj vlastné hodnoty"

Nastúpiš aj ty a prijmeš premenu?
Už nebudeš voľný, ako vták
chtiac-nechtiac podrobíš sa
procesu "násilne usmernený zrak"

Vlaková stanica bez citu, dobroty
nastúpia "normálni", vystúpia "roboti"
bojím sa toho, no môže sa stať-
zajtra si povieme: "nemám ťa rád"

Krutá a zlá daň dnešného sveta
robí mi vrásky a dvíha obočie
kam mieriš, ty neľudský
rýchlik 2l. storočie?

PRVÉ + DRUHÉ JA

Tvoja vidina reálneho sveta
je odrazom života, ktorý žiješ
zaslepený v nevedomosti
vôbec sa ti nečudujem

Občas nevieš, kto si
a blúdiš sem a tam
vo svete plnom ilúzií
rozdvojene, do dvoch strán

Niekto iný robí tieto činy
alebo zas moje druhé ja?
Choroba mysle, choroba duše
prekliata schizofrénia!

STVORITEĽ

Vidím prúd tečúcej vody
nevadí mi to
zrazu sa voda premení na krv
a zarazí ma to

V čom tkvejú odlišné názory
na vodu a krv ?
Veď jedno aj druhé
je len tekutina

Ľudia z konca planéty
majú návyky iné
pre nich je normálne
čo nám zdá sa divné

Kto mal tú moc
roztriediť veci
a prikázať
aby sa normy dodržiavali?

Chcem ho spoznať
jeho čaro vidieť
rád sa tiež naučím
rovnako myslieť

Potom ja
pretvorím zákony
a budem sa smiať z toho
ako ich všetci dodržiavajú

ŽIVOT PODĽA KNIHY

Mnoho kníh nám dnes dáva rady
ako správne žiť,
hoc aj formou zrady

Pred druhými chválospevy hrdo trúsiť
ja som naj
no pred svedomím preč sa radšej ukryť

Životaschopní sme len formou knihy
takej "veľkej"
čo dokáže v charaktere spraviť ryhy

Čo keď zabudneme, stratíme formulky zázračné
ojój, beda!
zle sa nám žiť začne

Urobiť to, či správať sa tak
niéé, zabudol som
už zmizol môj "náhradný zrak"

Takéto knihy nám isto neprinesú spásu
a preto prosím
riaďme sa len podľa svojho hlasu

SILA MINULOSTI

Vychádzajú z nás spomienky
malé, maličké
ale predsa sa vždy zamyslíme:
čo ak nás udusia, zoberú so sebou
niekam, kde nikto nikdy nebol.
Už to nebudeme my
iba naše návraty do minulosti.
Roztržitý sa dokáže premeniť na zamysleného,
bezcitný na precitlivelého.
Akoby spomienka ovládla naše myslenie, predstavy,
názory, postoje...
Má neuveriteľnú moc, no každý sa jej dokáže zbaviť-
stačí zabudnúť na minulosť

PREMENA

Krajina s kopcami nie je už krajinou, akou bývala
kalná je voda, čo predtým túžbu po smäde dvíhala
oblaky zatiahnuté dnu slnko nepustia,
ľudia sú známi tým, že všetko udusia

Krajina s kopcami nesrší dobrotu, akou sršala
spálená tráva, kde predtým človek s človekom líhaval
tak nádhernú spätosť k láske a ochote
strieda dnes túžba po hmote

VENOVANÉ M.D.

Ona a ja
premeniť sa v kvet.
Ja a ona
v kvet, čo neskoná

Spolu k oblakom
s tým, čo nás spája.
Povedať pravdu o nás dvoch
a kroky zaviesť do pekného raja

Nájsť vysnívanú krajinu
čistú, kde vládne dobrota
čo ešte človek môže chcieť,
keď má druhého ako náplň života

Žiadne zbytočné frázy
iba samé dobré pocity
s ňou sa mi vždy podarí
odpojiť od reality

Nájsť niekoho takého
to bol vždy môj sen
dokáže premeniť skleslú náladu
na ten najúžasnejší deň

SPRÁVNA VOĽBA

Prišla križovatka
dvoch ciest
naľavo- napravo
ustúpiť- prejsť

V každej chvíli
krátkeho života
nás stretá
toľko dlhých rozhodnutí,
ktoré opticky spomaľujú čas

Dilema nútiaca
vybrať si možnosť
nie veľa- jednu z dvoch
no niekedy je to
ohromne ťažké

Buďme však radi,
že máme na výber
stačí sa obzrieť
pár rokov dozadu...

ZLÁ CESTA

Položme si otázku
či stojí za to
preliať krv
pomedzi zlato

Lipnúť na bohatstve
"úbohej" moci
a vraždiť myšlienku
vzájomnej pomoci

Trápi nás prítomnosť
a či skôr budúcnosť?
Svedomie zničené
zlou cestou ideme!