Juraj Kubinec

Šašo cucák

Ozvalo sa zaklopanie a do izby vošla mama:,, Petrík, odlož už tie hračky, a poď , lebo prídeme neskoro". Chlapec odložil plyšového medveďa Andreja medzi svoje ostatne hračky na veľkú policu . Boli to jeho poklady a najbližší kamaráti. Hračky mal rád nadovšetko. Jeho prvý priateľ bol farebný šašo. Dostal ho ešte ako novorodenec do kolísky. Bola to smiešna postavička malého pokrúteného šaša s veľkým špicatým nosom a kabátom, ktorý hral desiatkami farieb. Volal ho cucu. Asi preto, že jeho špicatý nos slúžil , vtedy ešte dva a pol ročnému Peťovi ako cumeľ. Od vtedy mu však prischla od hračiek prezývka ,,Cucák".
,, Peter !" zavolala mama na Petríka. ,, Áno, už idem", odvetil Peťo, zhasol a zavrel dvere.
,,Andrej, ty máš ale šťastie", ozvalo sa v tom z rohu izby. Bol to Eržo, biely húpací koník s dlhou čiernou hrivou. S obdivom sa díval na Andreja a pokračoval. ,,Zas sa hral skoro celý deň len s tebou, nemohol sa od teba odtrhnúť". Medvedík Andrej sa pousmial a zo snahou zakryť svoju radosť a spokojnosť, len skromne odvetil:,, Ale Eržo veď vieš, že Peter nás ma rád všetkých rovnako. Zajtra sa zase pohrá s tebou tak, ako ráno, keď sa na tebe hojdal, až ti hrivu rozstrapatil". Ostatne hračky sa začali smiať a v izbe nastal čulí ruch. Už to vyzeralo, že hračky sa poriadne zabavia, keď v tom ich prerušil škrekľavý hlas: ,, Ste všetci nanič, je mi z vás zle." zavrčal Cucák a nasadil si na svoj špicatý nos červený cylinder. Cucák, ako som už spomínal, bol najstaršou hračkou. Bolo to badateľné už aj na jeho výzore. Jeho kabát nežiaril ako predtým a aj jeho špicatý nos, na ktorý bol taký pyšný, tiež ošumel a stratil sýtočervený nádych. Cucák bol mrzutý, hnevalo ho, že Peter oňho už dávno stratil záujem. Zlosť si vylieval na hračkách, ktorým za to prisudzoval vinu: ,,Ja som Petra poznal ešte keď cikal do plienok. Ja by som sa s ním mal hrať, mňa má najradšej", pokračoval Cucák: ,, Nemá všetkých rovnako rád. Mňa musí mať najradšej. Vždy som bol s ním, pri všetkom". ,,Buď ticho, Cucák", zarazil ho Andrej:,, Už mame všetci po krk tvojho sebectva. Zabúdaš, že si hračka. Nepovyšuj sa nad ostatných". ,,Áno, Andrej má pravdu", prikývol mu Eržo: ,,Mal by si sa nad sebou zamyslieť". Karhajúc zdvihol kopyto a spolu s ostatnými hračkami kýval hlavou a dával za pravdu Andrejovi. Cucák sklopil oči a prešiel na druhu stranu police. Sadol si chrbtom ku ostatným a na jeho zvráskavenej tvári bola badateľná zlosť. Zaťal zuby, no hneď nato mu grimasa prešla do potmehúdskeho úsmevu. V hlave mal už dlhší čas diabolsky plán. Šašova myseľ bola zvrátená. Premohol ho pocit nepotrebnosti a žiaľ za Petrom. Šašo chcel za každú cenu získať priazeň Peťka späť.
Pomaly sa blížil večer a hračky čakal celý víkend bez Peťka, ktorý odišiel aj s mamou ku starým rodičom. Cuciakova chvíľa nadišla. Počkal, kým všetky hračky zaspia a v rúšku tmy, ktorá zahalila izbu, zakrádal sa von. Mal namierene do pivnice, kde ležala stará krabica s náradím. ,, Tak a teraz ma už nič nezastaví", zamrmlal.
Nastalo ráno. Andrej si pretrel oči a poobzeral sa po izbe. Niečo nebolo v poriadku. Lepšie sa prizrel na protiľahlú stranu a naskytol sa mu hrôzostrašný pohľad. Polica s polovicou Peťkových hračiek ležala na zemi a pod ňou húpací koník Eržo. Hračky boli porozhadzované, dolámané a zničené. Eržo mal potrhanú hrivu a odtrhnutú uzdu. Smutne pozeral na Andreja a tichým hlasom prehovoril:,, Toľko hračiek zničených, čo povie Peter keď sa vráti", slzy mu začali stekať po lícach, no zaťal sa a pokračoval:,, Polica asi nevydržala váhu a zrútila sa", Andrej pribehol k Eržovi a podoprel mu hlavu:,, Neboj sa, len vydrž", snažil sa ho Andrej upokojiť prezerajúc si tu skazu. Niečo sa mu nezdalo. Všimol si, že na podperách poličky chýba skrutka. Andrej sa zamyslel a rázne s hnevom v hlase prehovoril:,, To nebola náhoda, niekto odskrutkoval poličku". Hračky spozorneli a začali sa pýtať jedna druhej:,, Kto to mohol len byť? Kto to mohol spraviť"? šepkalo sa onedlho po celej izbe.. Keď vtom sa ozval silný škrekľavý hlas:,, Hračky!! Zistíme, kto to bol, mi sa postavíme proti teroru, nájdeme vinníka a potrestáme ho", hlas sa ozýval z malého bábkového divadielka, v ktorom stála bábka s veľkým čiernym klobúkom. Bola za vysokým pultom a silnými gestami rozhadzovala rukami. Volala na hračky:,, Áno len poďte bližšie, mne môžete dôverovať. Ja a moja armáda, prehľadáme celu detskú izbu ,kým nezistíme kto je vinníkom", pokračovala bábka a v prejave ukázala na cínových vojačikov:,, Táto armáda vypátra vinníka", bábka oduševnene kázala o fiktívnom zle, ktoré malo všetky hračky priviesť do záhuby. Andrej však neveril rečiam o zlých hračkách. Veď všetky poznal. Vedel, že žiadna hračka nieje schopná vyviesť niečo také, žiadna okrem!?. Cucáka!!, už chcel vysloviť jeho meno, keď vtom si všimol ako všetky hračky stoja pri divadielku na okraji tribúny a sfanatizovane volajú meno bábky. Puš, Puš, Puš. Bábka úplne ovládla všetkých svojim oduševneným prejavom. Andrej nemohol veriť, ako slepo poslúchajú ostatne hračky príkazy bábky. Medzi tým si všimol motúzky našponované nad bábkou. Hýbali s ňou a prenášali pohyby do jej rúk. A vtom ho to udrelo, ten hlas mu bol odniekiaľ povedomý. Bol to hlas Cucáka . Stál za oponou divadielka a manipuloval s bábkou. Bola to súčasť jeho diabolského plánu. Nestačilo mu, že zničil polovicu hračiek, chcel zničiť všetky. Poštvať jednu proti druhej, tým že všetky sfanatizuje. Hračky slepo veriac vodcovskej bábke v čiernom klobúku začali podozrievať jedna druhú. Andrej vedel ,že ich nepresvedči o Cucákovej vine. Bábka už mala priveľkú moc. A tak sa smutne prizeral, ako sa hračky navzájom ničia. Cucák sa len zlovestne smial, keď videl, ako mu jeho plán vychádza.
V tom sa otvorili dvere a do izby vošiel Peter:,, Čo sa tu stalo"?, zhíkol keď uvidel spadnutú poličku a všade naokolo porozhadzovane hračky. Mama počujúc Petríkov nárek pribehla do izby a upokojila Petra:,, To nič. Kúpime nové. Teraz choď a pokazené hračky odnes von. Rozmysli si, ktoré dáme opraviť a ktoré pôjdu preč", Peter ešte stále nemohol uveriť čo sa stalo jeho hračkám. No sadol si na kolená a začal ich rozdeľovať do krabíc. V tom ťažkom rozhodovaní, všimol si Šaša v divadielku. Chytil ho za špicatý nos a obzeral si ho. Cucák sa zaradoval, mysliac si, že mu jeho plán vyšiel. Peter však mal iné plány. Pozrel sa šašovi do tváre a povedal:,, Už dávno som sa s tebou nehral. No a keby niekto s kamarátov zistil, že som ti ako malý cucal nos, prepadol by som sa od hanby", Peťko zosadil šašovi cylinder z nosa a hodil ho spolu s ním do krabice odložených, starých hračiek.